Prečo opravujem?

Úvod ÚvodPrečo opravujem?

 


 Dôvodov je viac.


   Prvý, asi ten najdôležitejší je, že ma to baví.


   Už od cca 12- tich rokov, som rozoberal (opravoval - hi, hi) všetky dostupné elektronické zariadenia v domácnosti. Zaujímalo ma, ako to všetko funguje.

   A také, obyčajné rádio, zosilňovač, nebolo pre 12 - ročného chalana, taká samozrejmosť ako dnes. Takže vyrobiť si ho (napríklad kryštalku, priamozosilňujúci prijímač, superhet atď.), bola dosť dobrá motivácia. V tej dobe (80- te roky), boli rádiá dosť drahé veci.


   Keď sme kúpili (teda rodičia) prvý farebný televízor, tak ten najstarší, ešte elektrónkový (Tesla Oliver) som začal hneď "opravovať -  vylepšovať".

   A v tedy to asi začalo. Od tej doby, bol "Oliverko" viac pokazený ako funkčný . To ma nútilo viac čítať odbornú literatúru. Ono totiž to, odborné vedomosti, vám nikto pri posedení, pri káve, nenasype do hlavy.

   Základ vedomostí je čítanie kníh - odbornej literatúry. Aj v čase internetu! Ujo "google" vám vyhľadá v prvom rade, všetky dostupné sprostosti. Až keď viete triediť odborné informácie, tak až vtedy sa stáva pomocníkom. Ale knihu nenahradí!

   Bez odborných vedomostí (aj skúseností) opravovať nejde! Ak niečo opravíte a nerozumiete tomu ako to funguje, tak to je náhoda! A spoliehať sa na náhodu, pri opravách prístrojov, je zase hlúposť.



   Druhý dôvod, prečo sa opravám venujem, nabral na dôležitosti, až neskôr.


   Keď som začal rozmýšľať, nad spoločenskými zriadeniami na svete a fungovaním ekonomiky a ľudstva.

   To ma privádza k rozpakom (jemne povedané), nad budúcnosťou. Viď. príklady v záložke "Na zamyslenie".

   O čo mi ide? Fungovanie sveta, sám predsa nezmením. Taký naivný nie som. To je mi jasné. Ale niekde začať treba, tak som začal od seba.


   Strašne mi vadí, obrovská a zbytočná nadspotreba, tzv. vyspelej časti sveta (tam patríme aj mi).

   Pre to, najskôr dobre porozmýšľam, či si niečo nové kúpim. Či to naozaj tak strašne, nevyhnutne, potrebujem (ako tvrdí reklama). S toho automaticky vyplýva, že nerád vyhadzujem staré veci. A sme pri meritu veci. Takže si ich pekne opravujem (nie len elektroniku) a slúžia k mojej spokojnosti, ešte dlhé roky (a často krát, lepšie ako tie nové).

   A to ma nesmierne teší. Vrátiť do obehu (života) vec, ktorá by ináč skončila v odpadkoch. A nie jedna, ale veľa. Veď som si už dokonca otvoril servis (koľko radosti).


   Neustále kupovanie (vyrábanie) a vyhadzovanie, síce drží tento typ ekonomík nad vodou (vo funkčnom stave), ale to neuveriteľné plýtvanie surovinami (rabovanie) a množstvá odpadu, jedov, ktoré sa pri tom produkujú, sú do budúcna, pre život na tejto planéte, neúnosné.

   Riešenie tohoto problému recykláciou, je krátkozraké. Recyklácia v takej forme ako sa uskutočňuje dnes, je len cielené odpútavanie a zakrývanie veľkého problému s produkovaným množstvom odpadu! Pripadá mi skôr, že jej cieľom je ukľudniť svedomie ľudí.

   Len aby pre boha nezačali nad tým rozmýšľať! Len nech ďalej nakupujú hromady nepotrebných vecí (odpadkov). Nech nikoho nenapadne rozmýšľať nad tým, či danú vec, vlastne potrebuje! Nech si nikto nevšíma rabovanie planéty, hromady odpadkov, nekvalitu! Veď je taká "lacná"! To nám bude HDP rásť! Čím viac, tým lepšie! (čím viac pásik - tým viac adidas - hi,hi). To sa budeme mať! Pozrite tu alebo  tu.


   Ľudia si musia veľmi rýchlo uvedomiť, že tadiaľ cesta nevedie. To je cesta do záhuby. Pre dlhodobé pôsobenie človeka, na tejto planéte, je nevyhnutné, aby každý človek (spoločnosť), čo najviac šetril zem, prírodu, zdroje surovín, energie atď. Každý by sa mal snažiť, za sebou zanechať, čo najmenšiu uhlíkovú stopu.

   To znamená, čo najmenej nakupovať!!! A keď už, tak vyberať kvalitný tovar, ktorý niečo vydrží. Ktorý je zabalený vo vratných (nie recyklovateľných!!) obaloch (napr. potraviny).

   Ono s plastovej fľaše, ktorá ide na recykláciu, už nikdy nebude fľaša! S jogurtového kelímku už nikdy nebude kelímok! Plasty sa nedajú recyklovať na ten istý typ plastu ako pôvodne bol (dalo by sa, len by to bolo drahšie ako výroba nového). Vyrobí (recykluje) sa z neho nejaký iný, menej hodnotný plast (napr. tričko, košeľa, rohož). Ale nakoniec aj tak skončí na skládke alebo v spaľovni (aj v mory)!!

   A toto nie je jediný dôvod, prečo plasty nemám rád.

   Ďalšia vec je, že každý plast obsahuje tzv. zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá a iné "dobroty" ktoré sa časom z neho uvoľňujú (preto po určitom čase praskne alebo sa celý rozpadne). Tieto látky sa dostávajú do okolia, nášho tela a my sme s toho čoraz "zdravší"? Prečítajte si napríklad tu.


   S vlastných skúseností viem (roky praxe s opravami), že nové veci sú čoraz viac odfláknuté. Nadobúdam dokonca dojem, že veľa výrobkov, je vlastne už odpad v obchode, takže ma nielen že neláka ich kupovať, ale doslova mám strach až odpor si ich zadovážiť. Nekvalita (nízka životnosť) výrobkov, nám akosi začala pripadať ako samozrejmosť, nad ktorou sa už nezamýšľame. Poviete si, že je normálne, vyhodiť nejaký výrobok za dva, tri roky. Že aj tak technologicky zostarne alebo sa pokazí.

   A čo také lietadlo, loď, železničný rušeň, nákladné auto, CT prístroj v nemocnici atď. Tam sa oplatí udržiavať životnosť 20- 30 rokov? Tam nevadí zastarávanie? To je ale zvláštne, nie? Nie je náhodou dlhá životnosť u týchto príkladov zapríčinená tým, že je to poriadne navrhnuté a vyrobené?!?! A samozrejme drahšie.


   Kde sa vytráca zdravý sedliacky rozum. To už naozaj väčšine vypláchla reklama všetky zdravé bunky? Naozaj potrebujeme tú super, ultra, mega, turbo, hyper novinku a práve teraz, hneď (zajtra je už neskoro) samozrejme za akciovú cenu?!

   Všetci a všetko prepočítavame a hodnotíme len pohľadom cez peniaze, čo sa nám oplatí a čo nie. Podľa akých kritérií? Podľa tých z reklamy? Alebo od "odborných" rád predavačov v obchodoch? Z premúdrených letákov, ktoré dostávame "zadarmo" do schránok? Alebo nebodaj od moderátorky z televíznych novín?! Ono je to vlastne jedno, hlavne si to treba ísť kúpiť. Že rozum napovedá niečo iné? Nevadí! Rýchlo do obchodu!! Tam sa tieto myšlienky rýchlo rozplynú. Naozaj sa musíme neustále kupovaním obklopovať hromadami nepotrebných vecí? Aj tak skôr alebo neskôr skončia v odpadkoch!

   

   Čím ďalej mám väčší pocit, že ľudstvo osprostieva! Uvediem vám jeden príklad na zamyslenie.

   Všade nás reklama a dokonca aj všakovatý "odborníci" presviedčajú, že umývačky riadu šetria peniaze a dokonca!! aj životné prostredie!!!!! Určite je to tak? Ste o tom presvedčený? A odkiaľ? Vlastný úsudok? Alebo ste dali na rady "odborníka" s predajne, poprípade "múdrosti" s letáku? Určite s internetu (tam sú hromady múdrostí).


   Tak sa teda skúsme nad tým spoločne zamyslieť, a trošku si to rozobrať na drobnejšie.

   V prvom rade, chcem polemizovať nad veľmi presnými ale detinsky a účelovo zjednodušenými matematickými výpočtami o spotrebe vody a energie.


   Tak že, umývačka riadu ušetrí až o 2/3 menej vody ako ručné umývanie riadu. Určite!?

   A započítal do tohto "matematicky presného" výpočtu niekto, koľko vody sa spotrebuje (znečistí) pri jej výrobe?! Nie?! A prečo?!?!

   Snažil som sa dopátrať k nejakým solídnym údajom o spotrebe vody, nutnej napríklad na výrobu 1 kg ocele alebo plastu, medi, farby atď. ale márne (čo všetko vlastne umývačka obsahuje). Tak že, vám to tak "presne matematicky" nevypočítam.

   Ale možno raz natrafím na takéto údaje a potom to upresním. Mimochodom, ak si niekto myslí, že je to pár litrov, tak je na omyle! Sú to desiatky tisíc litrov vody!! Kedysi dávno, som to čítal na strednej škole, v nejakej učebnici ale už neviem v ktorej. Ak to niekto nájde, napíšte mi prosím.

   Poďme ďalej.

   Započítal niekto, do tohto " matematicky presného" výpočtu, koľko vody sa spotrebuje pri jej likvidácii, recyklácii? Nie?! A prečo?!?! Pri týchto procesoch vodu netreba?

   Berie niekto vôbec do úvahy, koľko vody je chemicky znečistenej, kontaminovanej (s "úžasných" čistiacich, leštiacich tabliet a prídavných solí), a už len ťažko vyčistiteľnej?! Ktorú vypúšta do odpadu, kanalizácie? Nie!? A prečo?!?! A čistička s tým nedokáže urobiť skoro nič!! Všetko odtečie do rieky a mora. Však tam sa toho zmestí!

   Mimochodom. Viete o tom, že výrobcovia šampónov, sprchových gélov, pracích prostriedkov, čistiacich prostriedkov (tabliet), dávajú miniatúrne čiastočky umelej hmoty do svojich výrobkov aby zvýšili účinky svojho produktu? Lenže, tieto čiastočky prejdú cez čističku odpadových vôd úplne bez problému do rieky, mora. Však tam sa toho zmestí!


   Toľko o "šetrení" vody umývačkou riadu a jej "blahodárnym" účinkom na životné prostredie.


   Ešte musím spomenúť spotrebu elektrickej energie, na jej chod. Potrebuje predsa hrčať aspoň pol hodiny a ohriať si vodu. A to niečo stojí.


   Poviete si že ale ručné umývanie riadu tiež znečistí veľa vody. Veď tak isto použijete nejaký saponát a teplú vodu, ktorú treba zohriať. Lenže, saponát nie je taký agresívny (a čističkou vo väčšej miere odstrániteľný) a ohrev vody vo veľkom (v centrálnych kotolniach) bol a aj je a bude vždy lacnejší, ekologickejší.

              Poviem to pre zjednodušenie asi takto.

  Keď si zohrejem vodu (zo svojej studne alebo dažďovú) napríklad v kotlíku po prarodičoch, na ohni z dreva a umyjem len horúcou vodou riad (predstavte si, že aj tak to ide) a vodu vylejem do svojej záhrady (polejem ju), tak ekologickejšie to už byť asi nemôže. Aj keby ste minuli 200 l vody!

   

     Teraz si viem predstaviť reakcie väčšiny rodičov, mladých rodín s deťmi. Že to snáď nemyslím  vážne. Čo to vypisujem za bludy.

   Nie. Nechcem aby teraz všetci prestali používať umývačku riadu (aj keď?). Pomocník je to iste dobrý. Určite šetrí čas. Ale aby jej kúpa bola ekologická?

   To som ešte nespomínal iné faktory, zaťažujúce životné prostredie pri jej výrobe, prevoze, likvidácii - ovzdušie, potreba ťažby nerastných surovín, znečistenie pôdy, atď. - jednoducho uhlíková stopa.


     Týmto príkladom, som chcel len načrtnúť ako sa jednoducho vzdávame vlastného úsudku (zdravého sedliackeho rozumu) a jednoducho sa necháme ovplyvňovať skreslenými, neúplnými, účelovými informáciami, od predajcov tovarov, výrobcov, jednoducho reklamou.

   V dnešnej dobe, keď je "in" sa oháňať rečami o životnom prostredí, recyklácii, šetrení energií atď., si veľa výrobcov a obchodníkov, s toho urobilo kšeft. Predsa tým, že si niečo kúpime, nie sme ekologický ale naopak!!


   Ale aby ste nepovedali že len kritizujem.

    Tak len taký malý, lacný, jednoduchý nápad, ktorý by mohol mať pre životné prostredie veľký význam.

    Veľa európskych štátov (aj Slovensko), používa na spláchnute toalety pitnú vodu!!!! To keby videli niektorý obyvatelia našej planéty, tak by asi plakali.

  Stačilo by, keby sa urobila reklamná kampaň aspoň na to, aby si každý obyvateľ osadil odtokovú hadicu s umývadla do nádržky WC. Tá by sa napĺňala z odpadovej vody umývadla a už nie z rozvodu vody. Každá domácnosť by ušetrila toľko pitnej vody, že si to ani neviem spočítať.


   Aj keď, približne to skúsim.


- 5l veľké spláchnutie

- 3l malé spláchnutie.

- trojčlenná domácnosť.


   Malá potreba:

  3 (členovia) x 5 (krát potreba) x 3 (litre spláchnutie) = 45 litrov!!!

   Veľká potreba:

  3 (členovia) x 1 (krát potreba) x 5 (litrov spláchnutie) = 15 litrov!!!

 

 Spolu: 60 litrov pitnej vody!!!!!!

   Denne by každá domácnosť ušetrila minimálne 60 litrov pitnej vody. Domácností na Slovensku cca 2 mil. x 60 litrov = 120 mil. litrov pitnej vody denne!!!!


Výpočet berte ako približný, náplne a počty som odhadol. Ale keby bola chyba aj 50%, tak by to bolo 60 mil. litrov vody denne. Tu je pekne vidieť, ako by bolo ekologicky prínosné takéto úpravy robiť, úplne v každej domácnosti. A to je len Slovensko. Tá úspora (šetrenie) je nespochybniteľná. Nie ako umývačka riadu!

   Toto je šetrenie životného prostredia. 

    Položme si však otázku, prečo niečo takéto, nenavrhne európska komisia (EK). Alebo nejaký výrobca s tým nepríde sám. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Nedá sa na tom zarobiť!!! Celé zariadenie by vyžadovalo kúpiť len trubku (alebo hadicu), šrobenia + nejaké sitko - jednoduchý filter hrubej nečistoty (odhad kúpnej ceny: 10€) a ľudskú prácu. A to pre žiadneho výrobcu, nie je biznis.

   To je presne to (biznis) za čo sa dnes schovávajú skoro všetky ekologické návrhy EK a výrobcovia. Dnes sa z ochrany životného prostredia, stala nechutná zárobková činnosť (a tým zase drancovanie planéty).


 

   Napr. znižovanie emisií (spotreby) áut (zas ich treba milióny vyrábať).


   Solárne panely (zas ich treba milióny vyrábať), ktoré potrebujú elektronické moduly (zas ich treba milióny vyrábať) na riadenie, menenie, reguláciu energie, ktorú aj tak rozumne neukladáme ale ju nezmyselne vraciame do siete, kde sa môže alebo nemusí využiť (nie je to stály zdroj energie - s energetického pohľadu nespoľahlivý - nevýhodný zdroj). To platí aj o veterných elektrárňach.


   Úsporné žiarovky (zas ich treba milióny vyrábať), ich úspora energie je otázna, vzhľadom na priemyselné odvetvia, ktoré sa zúčastňujú výroby a suroviny použité pri ich výrobe - v použitej elektronike (farebné, vzácne kovy, nebezpečné chemikálie - obsiahnuté v elektrolytických kondenzátoroch, plasty, atď.). Ekonomickosť likvidácie (recyklácie) je v porovnaní zo starými žiarovkami neporovnateľne náročnejšia a drahšia.

   A životnosť? Áno, na etikete je to pekne napísané. Ale skutočnosť? Ľudia si kupujú tie najlacnejšie. A tie majú problém vydržať deklarovanú životnosť klasických žiaroviek (1000h). To mám odskúšané.

   Mimochodom, videl niekto nejakú technickú štúdiu, na základe ktorej sa schválil zákon, o zákaze používania klasických žiaroviek? Ja veru nie! Kto na to prišiel, že sú neekologické? To že pri svietení míňajú o 80% viac energie ešte neznamená že sú neekologické!


   Chladničku ktorú máte vymeniť za "úspornejšiu" (zas ich treba milióny vyrábať), ktoré sa principiálne nezmenili 50 rokov. Keby som na 50 ročnej chladničke vymenil olej v kompresore, doplnil chladiace médium a vymenil tesniacu gumu dverí, tak mám chladničku, s energetickou triedou A++ milión a životnosťou ďalších 50 rokov (preháňam ale takto si to viac ľudí všimne).

   A takto by som mohol pokračovať ešte dlho.

  

Všimnite si, že všetko o čom sa dnes hovorí ako o ekologickom, si máte ísť kúpiť a staré vyhodiť. A to je to podozrivé (divné). Prečo? Poviem to asi takto.

   Ktorá energia je tá najekologickejšia? Tú, ktorú nemusím vyrobiť!!! Podľa tohto sloganu sa riadim vždy pri rečiach o ekologickosti toho, či onoho.


   Ale vráťme sa k opravám. Možno sa blýska (nie len nad Tatrami) na lepšie časy. EU schválila zákon (má platiť od roku 2021), že všetky výrobky sa budú musieť dať rozložiť a opätovne zložiť bez poškodenia. A náhradné diely musia byť dostupné a musia sa dodávať najmenej sedem rokov na trh. Nie je to síce žiadna prevratná vec, ale je to hádam začiatok rozumného prístupu, k riešeniam problematiky životného prostredia (všimnite si taký malý detail, neublíži to biznisu, asi preto to prešlo).

    Ja, ako servisák, ďakujem aj za to.


   Ak niekto s týmto článkom nesúhlasí, tak je to v úplnom poriadku. Toto je môj osobný názor, s ktorým nechcem nikomu nič, vnucovať.


Ktorý to vydržali a dočítali až potiaľto, odporúčam kliknúť ešte tu: "Na zamyslenie"


Časom pravdepodobne budem v písaní pokračovať (keď bude viac času).

   Všetkým prajem veľa zdravého sedliackeho rozumu. Česť práci.

 

 

 

     


   

Copyright 2017 - 2020 © Opravaelektroniky.sk